Ani sociálnym podnikom sa nevyhli negatívne dopady vládnych obmedzení a väčšina pociťuje prepad tržieb, niektoré sú dokonca úplne zatvorené. Ich manažmenty musia hľadať rôzne kreatívne riešenia, ako ich udržať nad vodou. Naše stretnutia po celom Slovensku však ukazujú, že manažéri sociálnych podnikov sa aj v tejto neľahkej situácii usilujú udržať podniky v chode aspoň v obmedzenom režime.
V tejto súvislosti je dôležitým momentom, že aj na registrované sociálne podniky sa vzťahujú všetky vládne opatrenia na pomoc zachovania zamestnanosti. Tie, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých ľudí môžu aj v terajšej situácii poberať vyrovnávací príspevok podľa § 53g zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti vo výške 75% celkových nákladov na zamestnanca a tie, ktoré zamestnávajú iných znevýhodnených zamestnancov na nich naďalej môžu poberať tento príspevok vo výške 50%, resp. 40% nákladov na tohto zamestnanca. Zároveň aj registrované sociálne podniky môžu na úradoch práce požiadať o mimoriadnu finančnú pomoc pre zamestnávateľov, ktorí nechcú prepúšťať a to až do výšky 80% hrubej mzdy momentálne nepracujúceho zamestnanca – toto sa týka všetkých ostatných “bežných” zamestnancov.
Hoci foriem pomoci podnikom, aby prežili hospodársku krízu vyplývajúcu z vládnych obmedzení kvôli pandémii a poklesu záujmu o ich služby, je viac, od manažmentov si to vyžaduje veľmi aktívny a flexibilný prístup. Náklady – aktuálne nekryté príjmami – totiž nepredstavujú len mzdy, ale energie, nájmy, skladové zásoby, alebo úvery. Komunikácia so Sociálnou poisťovňou, úradmi práce, bankami, ako aj s dodávateľmi energií – to všetko dnes zaberá oveľa viac času, než v normálnej ekonomickej situácii.
Príkladom podniku, ktorý bojuje s vážnym poklesom počtu zákaziek je Marion ZM zo Zlatých Moraviec. Ide o práčovňu, v ktorej pracujú zdravotne postihnuté ženy. Jeho šéfka Mária Ondriašová firmu nezavrela nielen kvôli zákazníkom, ale aj kvôli zamestnankyniam. Zdôrazňuje, že práca v “reálnom” podniku, ktorý poskytuje službu na otvorenom trhu je pre ne dôležitým spôsobom spoločenskej integrácie. Hoci pre svoje zdravotné problémy nemôžu robiť 8 hodín denne, aj polovica z tohto času strávená v práci im pomáha nielen z hľadiska príjmu, ale aj kontaktu “so svetom”. Dnes funguje podnik maximálne na tretinu svojej kapacity, lebo hlavní zákazníci – hotely a reštaurácie – im vypadli. Aj toto je príklad “domino efektu” obmedzení v cestovnom ruchu.
V nitrianskom regióne však udržali v chode aj ďalšie sociálne podniky. Napríklad Solide Slovakia z Hronoviec, alebo Oblátky z Nitrianskeho Pravna s prevádzkou v Nedožeroch – Brezanoch. Oba podniky produkujú potraviny, keďže však nejde o každodennú stravu, presadzovať sa napriek otvoreným obchodom je veľmi náročné. V prvej z uvedených firiem zdravotne postihnutí zamestnanci vyrábajú rôzne inovatívne výrobky na báze tureckého medu – od malých “koláčikov” s čokoládou po orieškové trubičky plnené tureckým medom. Výrobky v druhej prezrádza už názov – ide o tradičné slovenské oblátky. Takýmto firmám pomôže najmä podpora predaja ich výrobkov. Preto Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku pripravuje nástroje, ktorými chce viac zviditeľniť ponuku služieb a tovarov z produkcie sociálnych podnikov pre čo najširšiu paletu ich potenciálnych zákazníkov.