Zhromaždenie sociálnych podnikov vyzvalo ministra financií Michala Horvátha, aby okamžite nariadil Finančnej správe SR, nech prestane brániť uplatňovaniu 10% DPH na tovary a služby z produkcie sociálnych podnikov. Ide o uplatňovanie §27 ods. 2 písm. b) zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH v súlade s právne záväznou európskou smernicou o DPH a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
Podľa tohto ustanovenia zákona o DPH musia sociálne podniky predávať svoje tovary a služby iným sociálnym podnikom, inštitúciám verejnej správy a nepodnikajúcim fyzickým osobám so zníženou sadzbou DPH (10%). Hoci mnohé podniky takto postupujú, FS SR ich vo vydanom usmernení nabáda na protiprávne konanie, keďže uplatnenie zníženej sadzby DPH spája s dodatočnými podmienkami nad rámec zákona. FS SR totiž tvrdí, že uplatnením zníženej sadzby DPH nesmie sociálny podnik získať konkurenčnú výhodu, čo je nielen absurdné, ale aj nezákonné.
Podľa § §27 ods. 2 písm. b) zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH, „znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa (..) uplatňuje na (…) tovary a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 % svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva oprávnenému zákazníkovi, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom“. Takže, znenie zákona nehovorí, že nesmie dochádzať „k narušeniu hospodárskej súťaže“ (čiže sociálny podnik nesmie získať konkurenčnú výhodu), ale nesmie dochádzať k takému „narušeniu hospodárskej súťaže“, ktoré je nezlučiteľnému s vnútorným trhom“ (čiže je v rozpore s pravidlami EÚ).
K „narušeniu hospodárskej súťaže“ totiž dochádza každou formou štátnej pomoci, napr. poskytnutím investičných stimulov, alebo regionálneho príspevku podľa zák. č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov, lenže európska legislatíva poskytnutie takejto konkurenčnej výhody konkrétnemu podniku umožňuje za istých okolností a pre dosiahnutie istého účelu (napr. vytvorenie nových pracovných miest, podpora zaostalých regiónov).
A presne to je príklad zníženej sadzby DPH pre sociálne podniky. Smernica EP a Rady o DPH (2006/112/ES), ktorá je právne záväzná pre všetky členské štáty EÚ totiž umožňuje zaradiť do zníženej sadzby DPH „dodanie tovaru a poskytnutie služby zo strany organizácií, ktoré členské štáty uznávajú ako sociálne prospešné, a ktoré vykonávajú verejnoprospešnú činnosť, alebo činnosť v oblasti sociálneho zabezpečenia“. Bez akýchkoľvek ďalších podmienok a dodatočných obmedzení. Čiže smernica nevyžaduje skúmať, či dochádza k „narušeniu hospodárskej súťaže“, lebo je zrejmé, že k nemu dochádza, avšak toto konkrétne narušenie smernica priamo povoľuje, je teda súčasťou európskej legislatívy upravujúcej fungovanie „vnútorného trhu“ EÚ.
Namiesto toho FS SR sa vo svojich stanoviskách odvoláva na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré posudzuje úplne inú smernicu EÚ, v ktorej sa explicitne píše, že samosprávy nesmú podnikať spôsobom, ktorým narušujú hospodársku súťaž. Nielen, že sa toto rozhodnutie viaže k úplne inej právnej norme EÚ, ale navyše posudzuje úplne inú situácie, úplnej rozdielnych subjektov než sú sociálne podniky.
ASES víta, že MF SR chce v budúcnosti z §27 ods. 2 písm. b) zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH úplne vypustiť slová „ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom“, keďže sú v našom zákone nad rámec európskej legislatívy. Avšak práve preto vyzýva ministra Horvátha, aby do novelizácie zákona okamžite nariadil FS SR, nech prestane nezmyselne a protizákonne blokovať uplatňovanie zníženej sadzby DPH na tovary a služby z produkcie sociálnych podnikov v rozpore s európskou legislatívou, judikatúrou Súdneho dvora EÚ i samotným slovenským zákonom.