Hlavné problémy sociálneho podnikania u nás definovali expertky a experti v prieskume, ktorý vykonala doc. PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD. z banskobystrickej Univerzity Mateja Bella. Za najväčšie pozitívum označili legislatívu v oblasti sociálneho podnikania, naopak jedným z najväčších negatív je neexistujúca investičná pomoc.
Autorka výsledky svojej práce prezentovala na pracovnom stretnutí aktérov sociálneho podnikania v rámci projektu BRESE (Border regions in Europe for Social Enterpreneurship), ktorý je financovaný z programu Interreg Europe. Za Slovensko je manažérom programu Slovak Business Agency, ktorá doň zapojila vládne i mimovládne organizácie, pôsobiace v oblasti sociálneho podnikania. Jednou z nich je aj náš ASES. Predseda Braňo Ondruš na stretnutí nielen informoval o našej organizácii, ale tiež zdôraznil, že za hlavnú výzvu v aktuálnom období ASES považuje prípravu nového operačného programu pre rozpočtové obdobie EÚ 2021 – 2027, ako aj návrhy do programu reforiem pre čerpanie financií z európskeho Programu obnovy (Nástroj EÚ pre budúce generácie).
Užitočným východiskom pre tieto programy sú aj výskumy a prieskumy o stave a problémoch sociálneho podnikania u nás. Doc. Brozmanová Gregorová zdôraznila, že odborníčky a odborníci najviac oceňujú dobrú legislatívu, ktorá dostatočne podporuje rozvoj sociálneho podnikania u nás. Pozitívom je tiež existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, najmä existencia regionálnych poradenských a podporných centier, ako aj programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom sa sociálne podnikanie spomína vo viacerých kapitolách.
Naopak za negatívum označili chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, ktoré by mohlo byť súčasťou už stredoškolských učebných osnov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že u nás je vôbec problémom výchova k podnikania, tak na stredných, ako aj vysokých školách. Prieskum tiež ukázal, že problémom je chýbajúca medzirezortná komunikácia a najmä chýbajúci marketing, ktorým by sa zviditeľnilo jednak sociálne podnikanie ako také, ale aj konkrétne sociálne podniky.
Neprekvapí preto, že investície (peňazí i času – úsilia) do marketingu napokon patria medzi hlavné odporúčania expertiek a expertov, ktorí sa na prieskume zúčastnili. Okrem toho za dôležité do budúcnosti považujú združovanie sa sociálnych podnikov, aby boli ich záujmy a potreby lepšie reprezentované. Za dôležitú úlohu tiež považujú zlepšenie komunikácie a spolupráce s Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR (a jednotlivými úradmi práce). A napokon – opäť neprekvapujúc – aj vzdelávanie, vrátane manuálov a metodík pre sociálne podnikanie.
Experti a expertky na sociálne podnikanie u nás považujú za kľúčových hráčov – teda potenciálnych sociálnych podnikateľov – miestnu a krajskú samosprávu, ako aj etablovaných podnikateľov. A pokiaľ ide o oblasti, v ktorých vidia perspektívu sociálneho podnikania, ide najmä o (bio)poľnohospodárstvo podporujúce potravinovú sebestačnosť, miestnu produkciu nad rámec poľnohospodárstva a potravinárstva, ochranu životného prostredia a (spoločenské) inovácie.
Prezentáciu doc. PhDr. Alžbety Brozmanovej Gregorovej, PhD. si môžete pozrieť, ak kliknete sem.